Vlk si za východisko volí vlastnú pamäť. Osoby, udalosti aj zachytené výroky predstavuje tak, ako si ich zapamätal, a presnosť osobných spomienok nekladie na úroveň historického výskumu. Tento postoj určuje spôsob čítania: dôležitá je autorova skúsenosť, výber toho, čo zostalo v pamäti, a humor, ktorým sa k minulosti vracia.
Dobové politické heslá vytvárajú prostredie, v ktorom sa veľké ideologické formulácie stretávajú s obyčajnými situáciami. Ich komické využitie ukazuje, ako sa dá o nepríjemnej skúsenosti hovoriť prostredníctvom nadsádzky. Podtitul ...a stejně byla sranda pritom zachytáva základný rozpor spomienkového pohľadu: kritický vzťah k pomerom nevylučuje, že si človek uchová aj veselé zážitky.
Kniha môže zaujať pamätníkov i čitateľov zaujímajúcich sa o osobné rozprávanie o minulom režime. Jej prínos spočíva v konkrétnom autorskom uhle a v humornom spracovaní pamäti, ktoré umožňuje vnímať dobu aj mimo úradných formulácií. Pri tomto vydaní zostáva rozhodujúci český elektronický formát a rozsah 200 strán; neskoršie tlačené a elektronické podoby majú vlastné údaje.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.