Čech predkladá denníkový výsek zo šesťtýždňového turné po vtedajšom Sovietskom zväze na konci sedemdesiatych rokov. Kapitoly pomenované podľa dní vytvárajú rytmus krátkeho časového úseku, v ktorom sa opakuje čakanie, cestovanie a príprava na večerné vystúpenia. V úvodnej situácii sa rozprávač prebúdza v zasneženom Charkove a snaží sa vyplniť dlhé hodiny pred odchodom z hotela. Práve obyčajné úkony a nepatrné poruchy každodenného chodu dávajú jeho pozorovaniu komický priestor.
Základným napätím je rozdiel medzi kapelou na javisku a rovnakými ľuďmi mimo koncertu. Spoločná práca sa strieda s nudou, podráždením a vzájomným doberaním. Autor pripomína Jiřího Schelingera aj ďalších členov a sprievod kapely; vlastné rozprávanie pritom zasadzuje do uzavretého sveta dlhého zahraničného zájazdu. Sú to osobné spomienky literárne spracované do humoristickej prózy, nie prehľad celej kariéry skupiny.
Čech už v predslove vysvetľuje, prečo používa vulgarizmy a strieda dlhé súvetia s krátkymi, údernými vetami. Jazyk je preto dôležitou súčasťou účinku knihy: sprostredkúva reč prostredia, autorovu pózu aj nadsádzku. Čitateľ má počítať s otvorenosťou a sexuálnymi narážkami, ktoré patria k tomuto spôsobu rozprávania. Kniha ponúka pohľad na hudobnícky život počas normalizácie predovšetkým cez konkrétny zážitok účastníka, jeho komentáre a situácie medzi koncertmi.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.