Sama bych se v nebi bála

Ludmila Janáková opisuje prijatie päťročnej Elišky do pestúnskej rodiny a dlhú cestu k porozumeniu jej nezvyčajným prejavom. Kniha nadväzuje voľne na titul Dary se přece nevracejí a sústreďuje sa na každodenné spolužitie, hľadanie diagnózy, dôsledky deprivácie a Aspergerov syndróm. Po dvoch prijatých deťoch prichádza do rodiny tretie dievča, päťročná Eliška. Jej správanie je od začiatku neobvyklé a rodina postupne hľadá vysvetlenie aj spôsob, ako spolu bezpečne a zmysluplne žiť. Autorka píše z perspektívy pestúnky a špeciálnej pedagogičky o diagnostickej neistote, prejavoch deprivácie, zdravotnom postihnutí a neskôr pomenovanom Aspergerovom syndróme. Nejde o všeobecnú klinickú príručku, ale o osobnú skúsenosť jednej rodiny. Prínosom je konkrétny pohľad na prijatie dieťaťa a na to, ako môže náročné spolužitie meniť všetkých zúčastnených. Pri dnešnom čítaní je vhodné vnímať, že terminológia autizmu aj diagnostická prax sa od roku 2012 vyvíjali. Medzi podstatné témy patria Pestúnska starostlivosť: Kniha zachytáva každodennosť prijatia dieťaťa do náhradnej rodiny.; Hľadanie porozumenia: Rodina postupne interpretuje Eliškine prejavy a hľadá vhodnú podporu.; Deprivácia a autizmus: Osobná skúsenosť prepája dôsledky raného znevýhodnenia s neskoršou diagnózou.. Prostredie: Súčasná česká pestúnska rodina a jej každodenný život. Toto konkrétne vydanie je e-kniha, v češtine, s rozsahom 112 strán. Vydavateľsky patrí pod Triton. Profil čitateľa: Záujemcovia o pestúnsku starostlivosť, špeciálnu pedagogiku a osobné výpovede rodín žijúcich s neurodivergentným dieťaťom. Kniha predstavuje pohľad autora; zdravotné alebo terapeutické tvrdenia netreba chápať ako potvrdenú účinnosť ani ako náhradu odbornej starostlivosti.