Filmové prostredie ponúka hrdinom možnosť vytvárať presvedčivú ilúziu. V politických podmienkach päťdesiatych rokov však tá istá schopnosť získava význam, ktorý presahuje umelecké rozhodovanie. Jindřich a Tonda sa pri režisérovi Raškovi stretávajú s tým, že výsledný obraz môže byť nástrojom manipulácie.
Vzťah učiteľa a žiakov dáva novele osobný rozmer. Túžba tvoriť sa prepája s autoritou človeka, ktorý otvára profesionálne možnosti, a s otázkou, kam vedie ochota prispôsobiť sa. Filmové ambície tak stoja vedľa etických rozhodnutí.
Dielo pracuje s historickou inšpiráciou v beletristickej forme. Jeho jadrom je hranica medzi poznávaním skutočnosti a jej účelovým pretváraním. Jarchovský využíva filmovú tému na skúmanie integrity a zodpovednosti; konkrétne dôsledky konania postáv odhaľuje samotná novela.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.