Východiskom Pavlinho príbehu je rodinná situácia, ktorá jej nedáva jednoduchý pocit istoty. Biologický otec zmizol na Slovensku a v domácnosti sa o ňom nemá hovoriť. Matkina žiarlivosť zasahuje vzťah k manželovi aj k dorastajúcej dcére. Pavla sa tak musí vyrovnávať s tým, čo o svojom pôvode nevie, aj s tým, čo denne zažíva v rodine.
Tieto súkromné napätia sú zasadené do malomestského prostredia päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Spoločenská nesloboda neposkytuje jednoducho otvorený priestor pre vlastné plány. Dospievanie preto zahŕňa otázku, ako si uchovať osobné túžby a predstavu iného života, keď ich obmedzuje domov aj doba. Román čerpá z autobiografickej skúsenosti autorky, no Pavlin život rozvíja v literárnom príbehu.
Pavla túži po láske a po slobode. Jej pohľad na okolie zároveň využíva iróniu a sebeiróniu, takže záťaž rodinných vzťahov a spoločenských okolností nesie aj osobitý hlas hrdinky. Čitateľ sleduje konkrétnu skúsenosť mladej ženy, cez ktorú sa otvára širší generačný obraz. Podstatné sú hranice medzi prispôsobením a vzdorom, medzi tým, čo rodina zamlčuje, a tým, čomu chce dcéra rozumieť.
Bereme, co je začína trilógiu pokračujúcu knihami Obsazeno a Víme svý. Pre čitateľov rodinnej a autobiograficky ladenej prózy je vstupom do Pavlinho sveta: k jeho počiatkom, obmedzeniam a túžbe po vlastnej ceste.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.