Doris opustila malé mesto a v Prahe sa ocitá v situácii, keď všetko dôverne známe nahradilo nové prostredie. Najväčšou otázkou však nie je orientácia v uliciach, ale vzťahy v škole. Spolužiaci si ju nevšímajú a ona hľadá spôsob, ako nebyť so svojimi pocitmi sama. Táto skúsenosť tvorí zrozumiteľné jadro príbehu o zmene, ktorú si dieťa samo nevybralo.
Aj doma naráža na obmedzenia. Otec jej nechce dovoliť mobil a mama má veľa práce. Listy Laure sa preto stávajú konkrétnym priestorom na komunikáciu a na pomenovanie toho, čo sa v novom živote deje. Korešpondencia dáva rozprávaniu osobný rozmer: záleží na slovách, ktorými Doris opisuje vlastnú situáciu, i na dôvere vloženej do adresátky.
Kašáková prepája školské a rodinné témy bez potreby veľkej dobrodružnej výpravy. Napätie vzniká z bežných otázok, ktoré môžu byť pre dieťa veľmi závažné: koho osloviť, komu povedať o samote a ako si nájsť miesto medzi ľuďmi, ktorí sa už poznajú. Forma listov odlišuje knihu od príbehov založených na rýchlej digitálnej komunikácii. Pre čitateľa môže byť zaujímavá práve možnosť sledovať, ako sa obyčajné udalosti menia na osobné rozprávanie určené niekomu druhému.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.