Emko sa kedysi dostal do popredia techno scény, no jeho vzostup sprevádzal aj rýchly pád. Ako bývalý DJ si teraz skúša usporiadať myšlienky o tom, čo ho priviedlo až na životné dno. Denníková podoba sústreďuje pozornosť na osobnú skúsenosť a na pohľad človeka, ktorý už stojí mimo niekdajšieho úspechu.
Václav Pospíšil otvára prostredie elektronickej hudby aj s jeho problematickými stránkami. Drogy a prehnané predstavy o večierkoch tvoria časť obrazu scény, no zaujíma ho tiež každodenná ľudskosť jej účastníkov. Túžby, slabosti a potreba uznania nie sú výlučnou vlastnosťou ľudí za mixážnym pultom.
Kniha tak spája hudobné zákulisie s témou sebapoznania. Emkova pozícia bývalého účastníka umožňuje pozerať sa na úspech aj jeho následky s časovým odstupom.
Próza osloví čitateľov so záujmom o techno kultúru a denníkové rozprávanie o osobnej kríze. Výraz „takmer fiktívny denník“ ponecháva priestor literárnemu spracovaniu skúsenosti; z Emkovho príbehu preto netreba automaticky robiť životopis jeho autora.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.