Josefína vyrastá v rodine, kde sa veľa hovorí o problémoch, ale nie vždy sa hovorí priamo. Jej babička má Alzheimerovu chorobu, otec Rudolf sa musí vyrovnávať s následkami vážnej zdravotnej udalosti a matka Emília vníma vlastný život ako niečo, čo sa jej postupne rozpadá. Dospelí sa sústreďujú na svoje bolesti, starosti a potrebu nájsť zmysel v tom, čo ich postretlo. Pre Josefínu to znamená, že sa musí orientovať v ich vzájomne si odporujúcich vysvetleniach.
Hlavná hrdinka stojí na hranici medzi detským a dospelým pohľadom. Už dokáže vnímať zložitosť ľudských vzťahov, no jej okolie nie je vždy pripravené s ňou otvorene hovoriť. Výsledkom je zmes poloprávd, nedorozumení a otázok, ktoré zostávajú bez odpovedí. Titul knihy tak nevystihuje len jednotlivé vedomé klamstvá, ale širší pocit, že každý člen rodiny žije vo vlastnej verzii skutočnosti.
Kateřina Pantovič používa ironický odstup aj tam, kde rozpráva o chorobách a strachu zo smrti. Takýto tón nie je popretím vážnosti udalostí; umožňuje ukázať ich z rozličných perspektív. Karlove Vary vytvárajú konkrétne mestské pozadie pre sledovanie rodinných vzťahov a ich premien.
Román osloví čitateľov súčasnej českej prózy, ktorí vyhľadávajú tragikomické rodinné príbehy, psychologické pozorovanie a témy komunikácie medzi generáciami. Opis zostáva pri východiskovej situácii a neprezrádza, kam sa Josefínine vzťahy a rodinné krízy vyvinú.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.