El vyrastá vo svete, ktorého pravidlá prijíma ako samozrejmosť, hoci dospelý čitateľ v nich rozpoznáva zraňujúce vzťahy. Násilie medzi rodičmi je súčasťou jej každodennosti. Kábrtová sa sústreďuje na to, ako sa takéto prostredie zapisuje do detského prežívania a ako vplýva na možnosť dieťaťa hovoriť, pýtať sa a nadväzovať kontakt s okolím. Dej je zasadený do Československa sedemdesiatych rokov, takže rodinná skúsenosť má aj konkrétne dobové pozadie.
Rozprávanie vzniká skladaním drobných výjavov. Každá päťdesiatslovná kapitola funguje ako samostatná jednotka, ale jej význam sa mení v susedstve ďalších. Čitateľ musí vnímať nielen jednotlivú situáciu, ale aj to, čo medzi krátkymi úsekmi zostáva nevyslovené. Knižná forma tak prirodzene súvisí s témou obmedzenej komunikácie a izolácie hlavnej postavy.
Úsporný jazyk a dôraz na vyústenie minipríbehov posúvajú knihu k hranici prózy a poézie. Krátkosť kapitol pritom neznižuje závažnosť skúsenosti, ktorú zachytávajú. Naopak, jednotlivé momenty môžu pôsobiť výraznejšie, pretože ich nerozpúšťa dlhé vysvetľovanie. Kniha je určená čitateľom, ktorí majú radi experimentálnu prózu a sú ochotní skladať súvislosti z náznakov. Jej jadrom zostáva dieťa v rodine, kde bezpečie a porozumenie nie sú samozrejmé.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.