Rok 1964 sa v publikácii spája s pokračujúcim politickým uvoľňovaním. Martina Rybičková však zachováva aj pohľad na bežné starosti: dopravu, meškajúce vlaky, dlhé opravy a pomalé stavby. Vďaka tomu historický obraz nezostáva iba pri významných správach, ale zahŕňa podmienky, v ktorých ľudia skutočne žili.
Šport a kultúra prinášajú výrazne odlišnú skúsenosť. Kniha pripomína tri olympijské zlaté medaily Věry Čáslavskej a filmové tituly Starci na chmelu, Kdyby tisíc klarinetů a Limonádový Joe. Tieto udalosti vytvárajú body, cez ktoré možno rok spoznávať aj vtedy, keď ho čitateľ osobne nezažil. Širší kontext dopĺňa pokračujúce dobývanie vesmíru a záujem o nové objavy.
Jednotný letopočet umožňuje položiť vedľa seba každodennosť, verejné úspechy a predstavy budúcnosti. Titul môže zaujať čitateľov kultúrnych dejín aj pamätníkov, ktorí si chcú pripomenúť konkrétne súvislosti svojich spomienok. Ako zväzok kolekcie Můj rok je určený na výber podľa historického záujmu; ostatné letopočty nevytvárajú povinné poradie čítania.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.