Tri kamarátky odchádzajú na dovolenku k moru do Caorle. Spoločný pobyt vytvára jednoduchý, sústredený rámec, v ktorom sa začínajú ukazovať ich vzájomné vzťahy aj osobné neistoty. Pôvodná predstava oddychu sa stretáva s pocitmi osamelosti, obavou z prichádzajúcej staroby a tým, čo si ženy nesú z minulosti.
Komorné východisko dáva váhu blízkosti medzi postavami. Človek môže byť medzi priateľmi a predsa sa cítiť sám; spoločné trávenie času zasa nemusí odstrániť averzie ani staršie zranenia. Noční terasa sa obracia práve k týmto napätiam. Melancholický a tragikomický tón umožňuje sledovať nepríjemné okamihy aj súcit bez toho, aby sa vzťahy zjednodušili na jediný problém.
Osobitou črtou knihy je prienik fikcie a osobnej skúsenosti do rozprávania. Autorka sa vyrovnáva s tým, čo má počiatok v Caorle, aj prostredníctvom vlastného písania. Príbeh preto zaujme čitateľov, ktorých zaujíma nielen vzťahový konflikt, ale tiež spôsob, akým sa skúsenosť mení na literatúru. Talianske letovisko je konkrétnym miestom spoločného pobytu; ťažisko knihy leží vo vnútornom prežívaní, priateľstve a premýšľaní o ďalšej časti života.
Tragikomický pohľad je pre toto východisko podstatný: nepríjemná situácia medzi blízkymi ľuďmi môže súčasne vyvolávať rozčúlenie, smútok aj pochopenie. Čitateľský záujem tak smeruje k zložitosti spolužitia a k tomu, ako sa navzájom vidíme v čase osobných obáv.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.