Východiskom románu je rozdiel medzi spomienkou rodiny na tvrdú starú ženu a poznaním jej predchádzajúceho života. Označenie zlá babička uzatvára človeka do jednej vlastnosti, zatiaľ čo rozprávanie postupne rozširuje pohľad o jej detstvo, predstavy a skúsenosti. Hrdinka vyrastá na vidieku iba s otcom a do dospelosti vstupuje s túžbami, ktoré sa stretávajú s nárokmi každodennej existencie.
Autorka zasadzuje príbeh do juhočeských obcí Ločenice a Svatý Jan nad Malší. Časový rámec rokov 1870 až 1947 umožňuje sledovať osobný osud v dlhšom historickom úseku. Podstatné sú rodinné vzťahy, práca a neistota, ktoré formujú život ženy aj to, ako ju neskôr vnímajú blízki. Román sa sústreďuje na napätie medzi tým, čo si človek vysníva, a tým, s čím sa musí vyrovnať.
Rodinná história tu poskytuje základ beletristického rozprávania. Kniha preto môže osloviť čitateľov vidieckych a rodinných románov, ktorí chcú uvažovať o medzigeneračných súdoch a o skúsenostiach skrytých za vonkajšou tvrdosťou. Zameranie na jednu životnú cestu dáva priestor otázkam porozumenia, zranenia a pamäti. Ditta Kůtová je aj ilustrátorkou knihy. Zaradenie do edície Tvář označuje vydavateľský kontext, nie pokračovanie číslovanej série.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.