Kto bol Elo Šándor?
Elo Šándor sa narodil 8. marca 1896 vo Vrbovom a zomrel 9. januára 1952 v Bratislave. Vyštudoval obchodnú akadémiu v Kolíne a po návrate z prvej svetovej vojny pracoval na viacerých úradníckych a bankových pozíciách. Od roku 1945 až do smrti pôsobil ako riaditeľ Investičnej banky v Bratislave. Literatúra pritom nebola jeho jediným profesionálnym prostredím, no práve humoristická próza mu priniesla trvalé miesto v slovenskej kultúre.
Používal aj pseudonymy Dušan Lipnický, Ján Kmec, Jano Ozembuch, Kabanček a Kabanec. Debutoval divadelnou hrou Pán otec Kašník z roku 1922, ale hlavnou časťou jeho tvorby sa stali poviedky, humoresky, satirické prózy, reportáže a publicistika.
Sváko Ragan z Brezovej
Najznámejšou postavou Šándorovej tvorby je Sváko Ragan z Brezovej. Príbehy vychádzali pôvodne v troch zväzkoch v rokoch 1927, 1929 a 1931. Autor pri nich čerpal z kopaničiarskeho prostredia a z tradície brezovských jarmokov, obchodu a ľudového humoru.
Sváko Ragan je obchodník, figliar a pozorovateľ ľudskej povahy. Jeho dobrodružstvá stoja na situačnom humore, nárečí, nedorozumeniach a schopnosti hrdinu nájsť nečakané riešenie. Literárne centrum aj neskoršie vydavateľské materiály uvádzajú, že postava mala reálnu predlohu v brezovskom garbiarovi a obchodníkovi Martinovi Lackovi.
Dielo sa stalo aj predlohou známej trojdielnej televíznej adaptácie režiséra Martina Ťapáka s Jozefom Kronerom v hlavnej úlohe. Presný rok adaptácie sa v použitých kvalitných zdrojoch uvádza rozdielne, preto ho profil zámerne neuvádza.
Humor a politická satira
V 30. rokoch sa Šándorova tvorba postupne posúvala od humoristických príbehov k výraznejšej spoločenskej a politickej satire. K dôležitým knihám patria Figliari z roku 1933, Zákonodarci z roku 1936 a neskorší Byrokrati. Satirický pohľad využíval na odhaľovanie prázdnych fráz, karierizmu, úradníckych mechanizmov a politických hier.
Rozprávky z priečinka z roku 1946 pokračujú v humoristickej línii jeho prózy. Do bibliografie patrí aj cestopisná, reportážna a politická publicistika a odborné ekonomické texty.
Ilava a vojnové roky
Šándorov život ovplyvnili aj politické udalosti 20. storočia. V roku 1939 bol väznený v Ilave. Počas Slovenského národného povstania sa zapojil do odboja a v rokoch 1944 až 1945 žil v ilegalite na kopaniciach v okolí Vrbového. Skúsenosť s väzením neskôr spracoval v reportážnej knihe Ilava, vydanej v roku 1947.
Vybrané knihy Ela Šándora
- Sváko Ragan z Brezovej – trojzväzkový cyklus humoristických príbehov z brezovského a kopaničiarskeho prostredia.
- Figliari – humoristická próza z roku 1933.
- Zákonodarci – satirické dielo z roku 1936 zamerané na politické prostredie.
- Byrokrati – satirická próza venovaná svetu úradov a byrokracie.
- Rozprávky z priečinka – súbor humoristických textov vydaný v roku 1946.
- Ilava – reportážna kniha vychádzajúca z autorovej skúsenosti s väznením.
Časté otázky o Elovi Šándorovi
Kedy a kde sa Elo Šándor narodil?
Narodil sa 8. marca 1896 vo Vrbovom.
Ktoré dielo je jeho najznámejšie?
Najviac sa spája s trojzväzkovými príbehmi Sváko Ragan z Brezovej.
Bol Elo Šándor iba spisovateľ?
Nie. Väčšinu profesionálneho života pracoval ako úradník a bankár a po druhej svetovej vojne bol riaditeľom Investičnej banky v Bratislave.
Používal pseudonymy?
Áno. Slovenské literárne centrum uvádza mená Dušan Lipnický, Ján Kmec, Jano Ozembuch, Kabanček a Kabanec.
Nižšie nájdete diela Ela Šándora, ktoré sú aktuálne priradené k jeho profilu na AudioSpace.
