Román využíva jednoduchú predstavu spoločenského zastavenia: ženy zostávajú nehybne ležať na ulici a odmietajú ďalej plniť svoje zaužívané úlohy. Viditeľný protest otvára otázku, koľko každodenného fungovania stojí na práci, ktorú okolie berie ako samozrejmosť. Dôsledky tejto vzbury vstupujú do osobných životov troch protagonistov.
Elin sa pohybuje vo svete sociálnych sietí, kde je vystavená misogýnnym komentárom. Nuriho skúsenosť určujú neisté zázemie a slabo platené zamestnania. Ruth pozná nároky starostlivosti z práce zdravotnej sestry. Ich rozdielne perspektívy umožňujú čítať protest cez skúsenosť online priestoru, pracovnej neistoty aj nemocničnej prevádzky.
Autorka v rozhovore vysvetľuje, že ju zaujímala závislosť spoločnosti od práce spojenej so starostlivosťou. Myšlienku odmietnutia a štrajku preto rozvíja ako literárny pokus o možnú zmenu. Pre čitateľa sa tak ústredná udalosť stáva príležitosťou uvažovať o tom, kto nesie každodennú zodpovednosť, komu sa načúva a ako môže vzniknúť vzájomná solidarita.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.