Druhý mandel sonetů

Druhý mandel sonetů je útla básnická zbierka, v ktorej Miloň Čepelka spája rýmovanú formu s osobným, často hravým hlasom. Krátke básne otvárajú spomienky, vzťahy aj otázky životného účtovania; ľahký tón sa pritom môže zmeniť na vážnejší. Drobný prírodný obraz, klavírna hudba alebo návrat k dávnej tvári vytvárajú priestor pre zmenu nálady i pohľadu. Zbierka nadväzuje na prvý Mandel sonetů a osloví čitateľov, ktorí vyhľadávajú komornú českú poéziu, jazykovú hravosť a výrazné závery jednotlivých básní.

Čepelkove sonety stavajú vedľa seba každodenné obrazy a osobné otázky. V básni o neskorom poznaní sa prírodný detail spája s premýšľaním o vlastných činoch, sľuboch a láske. Letná báseň zasa zachytáva záhradu, pohyb drobných tvorov a plynutie času. Hudba klavíra otvára ďalší druh spomínania: návrat k miestam a ženám, pri ktorých sa mieša úsmev s nevypovedaným.

Dôležité je striedanie tónov. Verše dokážu byť rozpustilé, ale aj znepokojivé; spomienka na človeka či vlastné správanie môže zmeniť zdanlivo ľahký začiatok básne. Význam často dozrieva až v jej závere. Prirodzená reč, rým a zvukové väzby pritom pracujú spolu, takže krátky rozsah neznamená jedinú náladu ani jednoduché posolstvo.

Zbierka ponúka aj úvahy o vzťahu mužov a žien, otvorenosti voči obraznosti a schopnosti prežívať vášeň napriek času. Sonetová forma drží tieto rôznorodé podnety v kompaktnom priestore. Kniha sa preto hodí na čítanie po jednotlivých básňach a návraty k tomu, ako sa ich obrazy navzájom osvetľujú. Súvislosť s prvým Mandelom je súvislosťou básnického cyklu; jednotlivé texty možno čítať samostatne.

Pre čitateľov krátkej českej lyriky a rýmovaných básní, ktorí oceňujú osobné spomienky, jemnú iróniu a zmeny nálady. Vhodná je aj pre záujemcov o básnickú tvorbu Miloně Čepelky mimo jeho divadelnej práce.