Súbor umožňuje sledovať literárne myslenie Přemysla Blažíčka od konkrétneho verša až po otázky, aký zmysel má kritika a aké nároky kladie na svojho autora. Nie je usporiadaný ako dejiny literatúry podávané v jednom súvislom výklade. Spája kratšie texty s rozsiahlejšími štúdiami, takže čitateľ nachádza rozdielne podoby argumentácie i reakcie na jednotlivé knihy a dobové diskusie.
Úvodná štúdia skúma obrazné pomenovanie v poézii Jiřího Wolkera. Blažíček v nej rozlišuje priamy a obrazný význam a sleduje, ako ich vzťah pôsobí v celku básne. Odmieta uspokojiť sa s prvým všeobecným vysvetlením; jednotlivé obrazy preveruje v súvislosti s básnickou metódou a vzťahmi medzi ľuďmi. Ďalšie štúdie sa venujú Jiřímu Šotolovi, Vítězslavovi Nezvalovi, Hrabalovým konfrontáciám aj kritériám umeleckej hodnoty.
Výrazný okruh tvorí česká poézia po februári 1948. Obsah zahŕňa Skupinu 42, povojnové osudy avantgardných básnikov, poéziu spojenú s oficiálnou ideológiou a skupinu časopisu Květen. Rozbory literárnych diel tak sprevádza záujem o prostredie, v ktorom vznikali a boli posudzované.
Ďalšie oddiely rozširujú pohľad na samotnú literárnu vedu. Texty o postmoderne, denníku ako literárnom útvare, úskaliach interpretácie či vzťahu literárnej vedy a filozofie kladú otázky o možnostiach výkladu a jeho záväzkoch voči textu. Súbor dopĺňajú edičná poznámka, komentáre, autorova bibliografia, registre a Špiritov doslov. Tieto časti pomáhajú zasadiť jednotlivé príspevky do širšieho kontextu a robia z knihy aj podklad pre sústredené štúdium.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.