Východiskom je prudká zmena každodennosti počas pandémie. Skúšky, natáčanie, presuny a večerné predstavenia ustúpia samote. Haváčová píše z osobnej perspektívy človeka, ktorému práca poskytovala nielen program, ale aj miesto vo svete. Otázky o vzťahoch, láske a vlastných prianiach tak dostávajú priestor, ktorý predtým nemali.
Cesta do Fátimy má praktickú podobu putovania aj vnútorný rozmer. Samostatná cestovateľka sa stretáva so sebou a vedie rozhovory s fiktívnou Máriou, ktorá patrí k spôsobu spracovania jej vnútorného dialógu. Portugalské prostredie preto nie je len súborom miest na návštevu; tvorí rámec osobnej reflexie.
Do knihy patrí tiež skúsenosť práce na covidovom oddelení nemocnice a návrat k divadlu po jeho opätovnom otvorení. Vzniká tak výpoveď o rôznych podobách užitočnosti, blízkosti a pracovného nasadenia. Čitateľ tu nájde autorkino prežívanie konkrétneho životného obdobia a môže ho porovnávať s vlastným vzťahom k výkonu, samote či potrebe zmeniť smer.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.